Každý muzikant ktorý mal tú možnosť vystupovať si určite zamiloval ten pocit kedy stojí na pódiu a hrá svoju hudbu do celého sveta avšak tomuto momentu predchádza veľa a veľa
Struny, struny, struny… niekto ich nemení vôbec, niekto ich mení zase každý deň ako ponožky lebo sa najskôr jedná o fajnšmerka ktorý si to môže dovoliť. Avšak každý kto sa
Poriadny dom potrebuje poriadne základy a rovnako aj dobrá pieseň potrebuje dobrý a presný rytmus. Nebyť rytmu tak nikdy nezažijeme pocit kedy počúvame dobrý song a už podvedome kýveme hlavou
Téma odposluchov je medzi muzikantmi rovnako žhavá ako napr. “Kúpil som si nový Fender Custom do mojej zbierky” alebo “Tí ľudia sú úplne hlúpi, vôbec nechápu akú hudbu hráme”, pretože
Možnosti hrania a trénovania bubeníka sú veľmi obmedzené, viac než u ktoréhokoľvek iného kapelníka jednoducho z dôvodu rozmerov nástroja. Bubeníci si nemôžu jednoducho zobrať celý set pod pažu odšpacírovať si.
Každý z nás má kamaráta alebo známeho ktorý je etuziast do niečoho. Zbiera všetkú možnú háveď súvisiacu s daným koníčkom na ktorú už sithol utratiť svoj druhý dôchodok. Inak tomu
Ja by som chcel hrať vo vašej kapele. Dobre, Janíčko a stupnice, akordy, ovládaš, že? Ehm… Noooooo… Povedzme si rovno, kto by nechcel hrať v kapele. Každý by chcel. Teda…
P: “Tak deti, čím chcete byť, až budete veľkí? No? Čo ty, Janko?” J: “Ja budem pretekár, pančelka.” P: “Čo ty Anička? Čím chceš byť, až vyrastieš?” A: “Ja budem
Chyby, chyby, chybičky… I taká chybička sa sem tam, niekedy viac, niekedy menej, niekedy až príliš často, vloudí. Ničmenej robiť chyby je ľudské a koniec koncov sú to práve ony